Search

Items tagged with: Slovakia


Uznesenie o brutálnych represiách proti demonštrantom v Iráne


V uznesení prijatom vo štvrtok poslanci Európskeho parlamentu vyjadrujú svoje rozhorčenie nad represiami a masovými vraždami, ktoré pácha iránsky režim na protestujúcich v Iráne.

Parlament bezpodmienečne požaduje, aby iránske orgány pod vedením Alího Chameneího okamžite ukončili násilie voči pokojným demonštrantom, zastavili všetky popravy a zastavili vraždenie a represie voči civilistom. V plnej solidarite s iránskym ľudom a jeho odvážnym a legitímnym protestným hnutím dôrazne odsudzuje rozsiahle, úmyselné a neprimerané použitie sily bezpečnostnými silami.

V uznesení poslanci vyjadrujú znepokojenie nad tým, že vražda tisícov protestujúcich signalizuje znepokojujúci posun v potláčaní disentu iránskym režimom od odstrašovania k strategickej eliminácii. Poslanci požadujú okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých protestujúcich, obhajcov ľudských práv a novinárov, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní.

Parlament vyzýva Radu, aby bezodkladne pristúpila k úplnému označeniu Zboru islamských revolučných gárd vrátane milícií Basídž a síl Kuds za teroristické organizácie. Požaduje rozšírenie a prísne presadzovanie reštriktívnych opatrení EÚ vrátane zmrazenia aktív a zákazu vydávania víz, víta nedávne sankcie USA a vyzýva na rýchle kroky EÚ proti všetkým úradníkom a subjektom zodpovedným za represie.

Parlament nakoniec zdôrazňuje, že akákoľvek normalizácia vzťahov s Iránom môže nasledovať len po bezpodmienečnom prepustení politických väzňov a skutočnom pokroku smerom k demokracii a právnemu štátu, pričom víta rozhodnutie svojej predsedníčky Roberty Metsolovej zakázať zástupcom iránskeho režimu vstup do priestorov Európskeho parlamentu a vyzýva členské štáty, aby nasledovali tento príklad.



Ktoré slovenské neziskovky používajú CiviCRM?


Viete o neziskovke / občianskom združení / nadácií, ktorá používa CiviCRM, (ideálne) je s ním spokojná, a vie pracovať v slovenčine?

Pripravujem grant a fakt by sa mi doň zišla taká organizácia.

CiviCRM je webový nástroj na správu vzťahov s členmi / podporovateľmi / kontaktmi. Napr. členské prihlášky, aktualizácia členov, prihlasovanie sa na podujatia, platenie za členstvo a iné poplatky, odosielanie vestníkov, prijímanie darov aj v rámci kampaní, nábor dobrovoľníkov a mnoho ďalšieho. Je to vskutku komplexný systém 😅

Ja ho používam v mojej organizácií Wikimedia EO / PreWiki.sk, a v slovenskom esperantskom hnutí.


Návrh na vyslovenie nedôvery Európskej komisii


Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtkovom hlasovaní zamietli návrh na vyslovenie nedôvery Európskej komisii.
Návrh, ktorý predložila skupina Patriots for Europe, bol zamietnutý. Hlasovaniu predchádzala plenárna rozprava s komisárom Marošom Šefčovičom v pondelok 19. januára.

Politická skupina Patrioti za Európu predložila návrh na vyslovenie nedôvery Komisii, čím spochybnila obchodnú dohodu medzi EÚ a Mercosurom, ktorú členské štáty schválili 9. januára a podpísali 17. januára v Paraguaji.

Podľa rokovacieho poriadku Parlamentu môže návrh na vyslovenie nedôvery Komisii predložiť predsedovi jedna desatina všetkých členov Parlamentu, teda v súčasnosti 72 poslancov Európskeho parlamentu. Hlasovanie sa musí uskutočniť menovite a na prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu všetkých členov Parlamentu.


Hlasovanie o riešení kritického nedostatku liekov


Parlament v utorok prijal návrhy na zlepšenie dostupnosti a dodávok základných liekov v EÚ. Má za cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia pre občanov EÚ znížením závislosti EÚ od iných krajín a zvýšením konkurencieschopnosti jej farmaceutického sektora.

Poslanci Európskeho parlamentu podporujú vytváranie priemyselných „strategických projektov“ v EÚ s cieľom vytvoriť, modernizovať a zlepšiť výrobné kapacity. Chcú, aby národné vlády a EÚ uprednostnili finančnú podporu strategických projektov v súčasnom rozpočte a v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci EÚ. Spoločnosti, ktoré využívajú verejnú finančnú podporu, musia spĺňať jasné povinnosti vrátane uprednostňovania dodávok na trh EÚ.

Podľa ich návrhov by verejní obstarávatelia v EÚ museli uplatňovať požiadavky na obstarávanie, ktoré uprednostňujú výrobcov vyrábajúcich významnú časť týchto kritických liekov v EÚ. Správa tiež zdôrazňuje výhody dobrovoľného cezhraničného obstarávania s cieľom zlepšiť dodávky, najmä liekov na zriedkavé choroby, antimikrobiálnych látok a iných inovatívnych, nákladných alebo špecializovaných liečebných postupov. Poslanci Európskeho parlamentu chcú znížiť počet krajín, ktoré sa môžu zapojiť do spoločných postupov obstarávania, na najmenej päť

S cieľom lepšie predvídať a riadiť nedostatky poslanci Európskeho parlamentu vyzývajú na vytvorenie koordinačného mechanizmu EÚ pre národné zásoby a pohotovostné zásoby kritických liekov. Chcú tiež, aby Komisia mala právomoc rozhodnúť o prerozdelení liekov z jednej národnej zásoby do jednej alebo viacerých iných krajín ako o poslednej možnosti v prípadoch, keď sa zistí nedostatok alebo prerušenie dodávok.


Uznesenie o masových únosoch detí v Nigérii, vrátane detí z katolíckej školy sv. Márie v Papiri


Európsky parlament prijal dňa 18. decembra 2025 uznesenie o masových únosoch detí v Nigérii, a to aj z katolíckej školy sv. Márie v Papiri.

Pripomeňme si, že 21. novembra 2025 ozbrojenci zaútočili na katolícku školu sv. Márie v Papiri v štáte Niger a uniesli 303 študentov, 12 učiteľov a zamestnancov, čo bol jeden z najväčších únosov v dejinách Nigérie. Bezpečnostná situácia v Nigérii sa naďalej zhoršuje v dôsledku ozbrojených gangov a džihádistických skupín, ako sú Boko Haram a Islamský štát, čo viedlo vládu k vyhláseniu núdzového stavu v oblasti národnej bezpečnosti 26. novembra 2025.

Parlament dôrazne odsúdil masový únos v katolíckej škole sv. Márie a všetky útoky na deti, učiteľov a vzdelávacie či náboženské inštitúcie. Vyjadril solidaritu s obeťami, ich rodinami a postihnutými komunitami. Požadoval okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých zostávajúcich unesených a vyzval nigérijskú vládu, aby zabezpečila ich bezpečný návrat a vykonala dôkladné a transparentné vyšetrovanie.

Nigérijské orgány sa vyzývajú, aby prijali konkrétne kroky na posilnenie ochrany škôl a poskytnúť alternatívne vzdelávacie podmienky s cieľom zabezpečiť kontinuitu vzdelávania pre dotknutých študentov. Zintenzívniť úsilie o zabezpečení prepustenia všetkých civilistov zadržiavaných ozbrojenými skupinami a o lepšiu ochranu škôl a zraniteľných komunít. Zabezpečiť nezávislé a účinné vyšetrovanie únosov a stíhať zodpovedné osoby a zabezpečiť ich súdne konanie v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv a zásadami právneho štátu. Prijať opatrenia proti neistote a náboženskému, etnickému a medzikomunitnému násiliu v regióne.


Hlasovanie o poskytnutí makrofinančnej pomoci Jordánsku


Európsky parlament dňa 16. decembra 2025 prijal legislatívne uznesenie o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Jordánskemu kráľovstvu. Parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní a prevzal návrh Komisie na podporu hospodárskej stability Jordánska a pokrytie zostávajúcich finančných potrieb krajiny počas obdobia operácie. Komisia navrhuje novú operáciu makrofinančnej pomoci (MFA) vo výške až 500 miliónov EUR vo forme úverov , ktorá doplní predchádzajúcu MFA vo výške 500 miliónov EUR.

Táto nová makrofinančná pomoc je určená na riešenie naliehavých hospodárskych výziev vrátane vysokého verejného dlhu, štrukturálne zvýšeného rozpočtového deficitu (5,6 % HDP v roku 2024, čo predstavuje nárast v porovnaní s rokom 2023) a pretrvávajúcich externých deficitov (v priemere okolo 6,5 % HDP za posledných päť rokov). Jej cieľom je tiež zmierniť fiškálne obmedzenia zhoršené nedávnymi krízami, ako je pandémia COVID-19 a regionálna nestabilita.

Politické a ekonomické podmienky potrebné na udelenie navrhovanej makrofinančnej pomoci sú splnené, čo potvrdzuje aj hodnotenie súčasnej situácie Jordánska zo strany Komisie. Úver bude poskytnutý v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť s dotáciou vo výške 9 %, čo predstavuje 45 miliónov EUR, ktoré sa majú naprogramovať v rámci nástroja NDICI - Globálna Európa.
Makrofinančná pomoc bude platná dva a pol roka od nadobudnutia platnosti memoranda o porozumení (MoU). Vyplatenie finančných prostriedkov sa uskutoční v troch tranzíciach, ktoré budú podmienené úplnou a včasnou implementáciou dohodnutých hospodárskych politík uvedených v MoU. Tieto politiky zahŕňajú ambiciózne reformy v kľúčových oblastiach, ako je verejná správa, fiškálne riadenie a úsilie v boji proti korupcii, čím sa zabezpečí, že podpora EÚ prispeje k dlhodobej hospodárskej odolnosti a stabilite Jordánska.

Predpokladom pre poskytnutie makrofinančnej pomoci Európskej únie bude, aby Jordánsko rešpektovalo účinné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému, zásady právneho štátu a zaručilo dodržiavanie ľudských práv.


Dohoda o zjednodušených pravidlách podávania správ o udržateľnosti a náležitej starostlivosti pre podniky


Sociálne a environmentálne správy budú musieť podávať iba spoločnosti z EÚ, ktoré zamestnávajú v priemere viac ako 1 000 zamestnancov a majú čistý ročný obrat viac ako 450 miliónov eur . Pravidlá sa budú vzťahovať aj na spoločnosti mimo EÚ s čistým obratom v EÚ viac ako 450 miliónov eur a na ich dcérske spoločnosti a pobočky, ktoré v EÚ dosahujú obrat vyšší ako 200 miliónov eur.

Požiadavky na podávanie správ sa výrazne zjednodušia a podávanie správ špecifických pre daný sektor sa stane dobrovoľným. Spoluzákonodarcovia zabezpečili, aby spoločnosti, ktoré sú povinné vypracúvať správy o udržateľnosti, túto zodpovednosť nepreniesli na svojich menších obchodných partnerov. Firmy s menej ako 1 000 zamestnancami nebudú musieť poskytovať svojim väčším obchodným partnerom informácie nad rámec toho, čo je zahrnuté v štandardoch dobrovoľného podávania správ. Na uľahčenie dodržiavania predpisov Komisia zriadi digitálny portál s prístupom k šablónam a usmerneniam týkajúcim sa požiadaviek na podávanie správ na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.

Menej spoločností bude musieť vykonávať náležitú starostlivosť (due diligence) s cieľom znížiť svoj negatívny vplyv na ľudí a planétu. Podľa revidovaných pravidiel sa to bude vyžadovať iba od veľkých spoločností v EÚ s viac ako 5 000 zamestnancami a čistým ročným obratom viac ako 1,5 miliardy EUR a od spoločností mimo EÚ s rovnakým prahom obratu v EÚ. Budú musieť vykonávať analýzy rozsahu pôsobnosti s cieľom identifikovať riziká vo svojom reťazci činností a mali by žiadať o informácie iba od obchodných partnerov s menej ako 5 000 zamestnancami, ak informácie na hĺbkové posúdenie nemožno získať iným spôsobom.

Plány prechodu, ktoré zabezpečia, že obchodný model spoločnosti bude kompatibilný s prechodom na udržateľné hospodárstvo, už nebudú potrebné. Podniky budú niesť zodpovednosť na národnej úrovni za nesprávne uplatňovanie pravidiel a môžu čeliť pokutám až do výšky 3 % čistého celosvetového obratu firmy. Smernica o náležitej starostlivosti sa bude uplatňovať až od 26. júla 2029 na všetky podniky, na ktoré sa vzťahuje.


Hlasovanie o digitalizacii, umelej inteligencii a algoritmickom riadení na pracovisku


Európsky parlament volá po jasných pravidlách pre používanie tzv. algoritmického manažmentu na pracoviskách v EÚ. Ide o technológie a systémy, ktoré využívajú algoritmy, často aj umelú inteligenciu, na monitorovanie a rozhodovanie o rôznych aspektoch zamestnania, ako sú nábor, prerozdeľovanie úloh, hodnotenie výkonu alebo zmeny pracovných podmienok. Europoslanci tvrdia, že takéto systémy môžu priniesť efektivitu, ale zároveň vyžadujú pravidlá, ktoré chránia zamestnancov a ich práva.

Hlavná myšlienka je, že rozhodnutia ovplyvnené alebo podporované algoritmami musia byť vždy zabezpečené kontrolou človeka. Parlament žiada, aby konečné rozhodnutia o prijatí do zamestnania, ukončení pracovného pomeru, zmene mzdy či disciplinárnych opatreniach vždy prijímal človek, a nie len stroj. Podľa europoslancov majú mať zamestnanci právo požiadať o vysvetlenie takýchto rozhodnutí a v prípade pocitu porušenia ich práv požiadať o ich preskúmanie či úpravu systému.

Ďalším dôležitým prvkom návrhu je transparentnosť. Zamestnanci by mali byť informovaní o tom, kedy a ako algoritmické systémy ovplyvňujú ich pracovné podmienky, aký druh údajov sa o nich zhromažďuje a spracúva, a ako je zabezpečená ľudská kontrola nad automatickými rozhodnutiami. Parlament tiež zdôrazňuje, že takéto systémy nesmú ohrozovať bezpečnosť, fyzické ani duševné zdravie pracovníkov.

Výrazná časť návrhu sa venuje aj ochrane osobných údajov. Europoslanci navrhujú, aby sa zakázal zber a spracúvanie citlivých dát o zamestnancoch, ako sú ich emocionálny alebo psychologický stav, súkromné komunikácie, geolokačné údaje mimo pracovnej doby či informácie o ich členstve v odboroch. Tento prístup má zabrániť nekontrolovanému dohľadu a zneužívaniu technológií k invazívnemu sledovaniu pracovníkov.


Hlasovanie o dekarbonizácii a modernizácii rybnéo hospodárstva EÚ


Európsky parlament prijal uznesenie o dekarbonizácii a modernejšej podobe rybolovu v Európskej únii. Tento text reflektuje potrebu postupne znižovať emisie a zlepšiť environmentálne a sociálne fungovanie celého rybárskeho sektora v rámci Európy. Uznesenie nadväzuje na hodnotenie, ktoré pripravila Výbor pre rybolov, a spája ciele Európskeho zeleného dohovoru s realitou fungovania rybárskych flotíl a komunit závislých od rybolovu. 

Parlament pripomína, že dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 vyžaduje spravodlivý a udržateľný prechod celého rybolovného sektora, ktorý zohľadní environmentálne, sociálne aj hospodárske aspekty. Uznesenie vyzýva na vytvorenie realistického a postupného plánu pre dekarbonizáciu rybárskych plavidiel a zníženie ich uhlíkovej stopy, pričom sa berie do úvahy rozmanitosť typov lodí, operácií aj regionálnych podmienok v celej Únii. 

Text uznesenia zdôrazňuje, že prechod na ekologickejšie palivá, alternativne pohony a iné technológie si vyžaduje významné investície do výskumu, vývoja, infraštruktúry a školenia posádok, ako aj spoluprácu medzi členskými štátmi, úradmi a odborníkmi. Tieto opatrenia majú zároveň vytvoriť priestor pre inovácie a modernizáciu flotíl bez poškodzovania sociálno-ekonomickej stability rybárskych komunít, najmä malých a pobrežných operátorov, ktorí predstavujú výraznú časť európskeho rybárskeho sektora. 

Uznesenie tiež upozorňuje, že riešenie finančných a legislatívnych prekážok je kľúčové, pretože súčasné pravidlá a finančné nástroje nie vždy dostatočne podporujú modernizáciu a udržateľné praktiky. Parlament vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby prehodnotili a upravili existujúce mechanizmy, vrátane fondov EÚ, tak, aby umožnili prístup k financovaniu, ktoré je primerané potrebám prechodu k nízkouhlíkovému rybolovu. 




Hlasovanie o vojenskej mobilite


Európsky parlament sa zaoberal otázkou tzv. vojenskej mobility v EÚ, teda schopnosti členských štátov rýchlo a efektívne presúvať ozbrojené sily, techniku a materiál cez hranice. Táto téma nadväzuje na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Európe a skúsenosti z posledných rokov, ktoré ukázali, že EÚ nie je na rýchlu reakciu v krízových situáciách vždy dostatočne pripravená. Parlament preto zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie medzi štátmi a odstránenia praktických prekážok, ktoré dnes presuny výrazne spomaľujú.

Jedným z hlavných problémov sú administratívne a technické bariéry. V súčasnosti môže presun vojenskej techniky cez viacero členských štátov trvať týždne až mesiace, najmä kvôli rozdielnym povoleniam, pravidlám a nedostatočne prispôsobenej infraštruktúre. Parlament poukazuje na to, že mnohé cesty, mosty či železnice nie sú dimenzované na ťažkú vojenskú techniku, čo výrazne obmedzuje schopnosť rýchlej reakcie v prípade krízy alebo ohrozenia bezpečnosti.

Dôležitým prvkom je aj spolupráca medzi členskými štátmi a koordinácia s medzinárodnými partnermi. Parlament zdôrazňuje, že posilňovanie vojenskej mobility má prebiehať v súlade so spoluprácou v rámci NATO a pri plnom rešpektovaní suverenity jednotlivých štátov. Nejde o vytváranie „európskej armády“, ale o lepšie fungovanie existujúcich obranných kapacít a ich schopnosť rýchlo reagovať v prípade potreby.

Zlepšenia v oblasti vojenskej mobility nemajú význam len v čase konfliktu. Investície do infraštruktúry, zrýchlenie administratívnych procesov a lepšia koordinácia môžu mať pozitívny vplyv aj v mierových časoch, napríklad pri humanitárnych zásahoch, krízovom manažmente či civilnej ochrane. Parlament preto vníma túto tému ako súčasť širšej stratégie posilňovania bezpečnosti a odolnosti Európskej únie.

Postoj Európskeho parlamentu má v tomto prípade politický charakter a slúži ako východisko pre ďalšie rokovania s Európskou komisiou a Radou EÚ. Cieľom je postupne pretaviť tieto odporúčania do konkrétnych opatrení, ktoré by v praxi zlepšili pripravenosť EÚ reagovať na bezpečnostné výzvy, bez toho, aby sa znižovala kontrola členských štátov nad vlastnou obranou.




Hlasovanie o ochrane doložke dohody o partnerstve medzi EÚ a Mercosurom a dočasnej obchodnej dohode o poľnohospodárskych výrobkoch


Predsedníctvo Rady a Európsky parlament 16. Decembra 2025 dosiahli predbežnú dohodu o nariadení, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka dohody o partnerstve medzi EÚ a Mercosurom a dočasnej obchodnej dohody o poľnohospodárskych výrobkoch medzi EÚ a Mercosurom. Nariadenie posilňuje ochranu poľnohospodárov EÚ a zabezpečuje, aby sa ochranné opatrenia mohli uplatňovať rýchlo a účinne v prípade, že dovoz z partnerských krajín Mercosuru spôsobí alebo hrozí, že spôsobí vážnu ujmu.

Predbežná dohoda do značnej miery zachováva rámec navrhovaný Komisiou a zároveň zavádza niekoľko cielených dodatkov, najmä na posilnenie monitorovania trhu a zlepšenie reakcie ochranných opatrení pre citlivé poľnohospodárske produkty. Nariadenie stanovuje, ako môže EÚ dočasne pozastaviť colné preferenciena dovoz poľnohospodárskych produktov z krajín Mercosur, ak tento dovoz poškodzuje výrobcov z EÚ. Stavia na existujúcich ochranných nástrojoch EÚ, ale zavádza rýchlejšie postupy a jednoduchšie spúšťače na ochranu poľnohospodárov v EÚ. Spoluzákonodarcovia sa dohodli na rozšírení zoznamu citlivých poľnohospodárskych produktov, na ktoré sa vzťahuje sprísnené monitorovanie a rýchlejšie ochranné postupy, o citrusové plody.

Spoluzákonodarcovia zaviedli do návrhu Komisie niekoľko zmien s cieľom zabezpečiť, aby EÚ mohla rýchlo reagovať na narušenia trhu spôsobené zvýšeným dovozom poľnohospodárskych produktov z Mercosuru. V prípade citlivých produktov sa za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania bude spravidla považovať zníženie ceny o 8 % pri jednotlivých produktoch v spojení s 8 % nárastom preferenčných objemov dovozu v trojročnom priemere alebo 8 % poklesom dovozných cien. Dohoda tiež potvrdzuje navrhovaný rýchly časový rámec prešetrovaní, ktoré má Komisia začať po získaní dostatočných dôkazov. V prípade citlivých výrobkov sa prešetrovania ukončia do štyroch mesiacov a v naliehavých prípadoch možno zaviesť predbežné opatrenia do 21 dní.

Komisia bude neustále a proaktívne monitorovať dovoz identifikovaných citlivých výrobkov a aspoň každých šesť mesiacov bude podávať Parlamentu a Rade správy o vývoji na trhu a akomkoľvek riziku ujmy pre výrobcov z EÚ. Spoluzákonodarcovia sa dohodli na posilnení tohto rámca tým, že umožnia rozšírenie monitorovania na ďalšie výrobky, ktoré nie sú zahrnuté v zozname citlivých výrobkov, ak o to riadne požiada priemysel EÚ. Okrem toho Komisia do 1. marca 2026 vydá technické usmerneniana podporu monitorovania trhu na národnej a miestnej úrovni. Dohodnuté znenie tiež zavádza ustanovenia, ktoré Komisii umožňujú konať v prípade, že zistí obchádzanie ochranných opatrení,a to rozšírením rozsahu pôsobnosti opatrení alebo prijatím iných potrebných vykonávacích opatrení.


Správa o európskej obrannej pripravenosti do roku 2030


V tomto hlasovaní sa europoslanci venujú hodnoteniu obrannej pripravenosti Európskej únie do roku 2030. Ide o správu vypracovanú pre Európsky parlament a následne prijaté uznesenie, ktorým Parlament formuluje svoj politický postoj. Nejde o legislatívny akt v zmysle nariadenia alebo smernice, ale o strategický dokument, ktorým EP hodnotí súčasný stav obrany EÚ a navrhuje smerovanie do budúcnosti. Samotný dokument teda nevytvára nové právne povinnosti pre členské štáty, ale stanovuje politické očakávania a priority.

Správa vychádza z konštatovania, že obranné kapacity EÚ sú stále výrazne roztrieštené, nedostatočne koordinované a z dlhodobého hľadiska neudržateľné bez hlbšej spolupráce. Parlament poukazuje na to, že členské štáty síce zvyšujú výdavky na obranu, no často nekoordinovane, čo vedie k neefektívnemu využívaniu zdrojov, duplicite systémov a slabšej interoperabilite ozbrojených síl. Dokument preto zdôrazňuje potrebu spoločného plánovania, zdieľania kapacít a lepšieho zosúladenia národných obranných politík na úrovni EÚ.

Kľúčovou súčasťou správy je podpora konceptu „European Defence Readiness 2030“, ktorý má slúžiť ako rámec pre posilnenie obranných schopností Únie v nasledujúcich rokoch. Parlament vyzýva na rozvoj spoločného obstarávania, posilnenie európskeho obranného priemyslu, zvýšenie interoperability techniky a lepšie prepojenie civilných a vojenských kapacít. Dokument zároveň upozorňuje, že bez dlhodobej investičnej stability a zapojenia súkromného kapitálu nebude možné dosiahnuť deklarované ciele obrannej pripravenosti.

Uznesenie Európskeho parlamentu predstavuje politický signál smerom k Európskej komisii a Rade EÚ. Parlament v ňom jasne formuluje očakávanie, že odporúčania zo správy budú pretavené do konkrétnych iniciatív, programov alebo návrhov legislatívy. Zároveň však platí, že samotné prijatie uznesenia neznamená automatickú zmenu národných zákonov, rozpočtov ani obranných doktrín členských štátov. Ide o typický príklad politického tlaku a strategického rámcovania budúcej politiky EÚ.



Slovenskí esperantisti oslávili Zamenhofov deň 2025 - výročie iniciátora jazyka esperanto


Esperanto je umelý jazyk, ktorého cieľom je poskytnúť ľudstvu možnosť dorozumieť sa s inými ľuďmi z celého sveta ľahko a spravodlivo (keďže nepatrí žiadnemu národu, nikto nemá príliš veľkú výhodu). Jeho základy položil Ľudovít Zamenhof už v roku 1887 a od vtedy sa jeho komunita postupne rozširuje.

15 december je medzi esperantistami slávený ako "Zamenhofov deň", kedy si pripomíname narodeniny jeho iniciátora.

Na Slovensku sme v 2025 oslavovali v Novej Dubnici. V sobotu 13.12. sme začali pracovnou brigádou v Esperantskom archíve Jana Vajsa. Archív je ešte pomerne nový, ale má dosť veľa kníh, časopisov a iných materiálov. Nie všetky sú však zoradené a katalogizované. Je to mravenčia práce ale opäť sme s ňou dobre pohli.

Večer sme spoločnej dohovali a do nálady nám na gitare zahrala a zaspievala Majka Minichová, predovšetkým ľudové piesne preložené do esperanta.

Ďalší deň sme mali pár prednášok v kancelárii občianskeho združenia E@I. Peter Baláž predstavil nedávne aktivity E@I, novo vydané knihy, Svetový kongres esperanta 2026 v Rakúsku a 2027 v Austrálii, ktoré organizuje.


Maciej Jaskot (profesor španielčiny na Krakovskej univerzite) o mýtoch o učení sa jazykov.

KuboF Hromoslav o novinkách z Wikimedia EO (občianske združenie podporujúce Wikipédiu) a Projektejo - novo pripravovanom nástroji projektového manažmentu pre celú esperantskú komunitu.

Spomenuté boli aj aktuálne projekty podporované programom Erasmus+, ako napríklad SANO zastúpený WMEO a EduLand a Deutsch.info z E@I.



1 zo 4 lekárov v USA považuje kryonické uchovanie za trochu alebo veľmi pravdepodobné pre budúce oživenie


Nová štúdia ukazuje, že podstatná časť lekárov v USA verí kryonike, cíti sa komfortne ak si ju ich pacient vyberie a dokonca podporuje legálnosť procedúr, ktoré ju vylepšia.

Celá štúdia, ešte pred revíziou od kolegov a pred tlačou, je dostupná zadarmo 👇
medrxiv.org/content/10.64898/2…

Aký je váš názor na kryoniku? Ak by peniaze neboli problém, dali by ste sa vitrifikovať ("zmraziť") pre oživenie v budúcnosti?


Ďalšie Lemmy komunity v slovenčine?


Zdar. Poznáte na Lemmy aj ďalšie komunity v slovenčine? Ja som zatiaľ našiel len všeobecné /c/Slovakia, pričom len táto jediná má nejaký nový zmysluplný obsah. Viem, že je nás tu málo, ale možno máme aj nejakú tematickú komunitu v slovenčine (alebo aspoň budeme mať ;).





Snáď iba preháňam, ale nemôžem si pomôcť. Vždy keď zavadím o noviny, vidím ako deň po dni prerážame nové dno (žumpy).
Dostanú ľudia už rozum? Alebo dostane vláda mrzkej lúzy 2.0 nejaký ďalší geniálny nápad... nejaký Lex "nechajte nás v tichosti kradnúť"?

Každopádne už nedokážem iba kľudne sedieť, na cenzúru sa treba pripraviť:

herrman.sk/home/ako-sa-priprav…

#cenzura #vladamrzkejluzy #dns #slovakia #slovensko #navody


41% of people in #Slovakia don't agree/know that the Earth is round. In #Czechia it's only 10%. We were the same country 30 years ago.
Not quite sure what went wrong there. But it's not pretty.

#flatearth #flatearthinsanity